Zmäkčovanie pomocou katexu s iónovou výmenou je jedným z postupov uznávaných verejnými orgánmi zaoberajúcimi sa úpravou vody určenej na ľudskú spotrebu. V niektorých mestách a oblastiach, kde je voda veľmi tvrdá, ju niekedy pred distribúciou prostredníctvom vodovodnej siete čiastočne zmäkčuje miestna spoločnosť zodpovedná za dodávku pitnej vody.

Iónová výmeny mení zloženie vody. Vápnik a horčík sa nahrádzajú sodíkom. Aktuálne platná hodnota ukazovateľa sodíka je 200 miligramov na liter. Pri zmäkčovaní tvrdej vody s počiatočnou tvrdosťou napríklad 30 °fH (čo je veľmi bežná tvrdosť) na 6 °fH sa pridáva len 110 mg sodíka na liter vody.

Bežná strava dospelého človeka obsahuje 6 000 mg soli denne (čo zodpovedá 3 500 mg sodíka), zatiaľ čo diéta s nízkym obsahom soli obsahuje 1 000 až 2 000 mg soli. Tento príklad – a to platí aj ako všeobecné pravidlo – ukazuje, že približne 98 % príjmu sodíka pochádza zo stravy a len 2 % zo zmäkčenej vody.

Informácie o konkrétnych predpisov týkajúcich sa pitnej vody v danej krajine nájdete v miestnej legislatíve, prípadne môžete kontaktovať špecialistu na vodu Hydro@Home vo svojej krajine.

V chloride sodnom, ktorý sa používa aj pri varení a ľudovo sa mu hovorí „stolová soľ“, pochádza slaná chuť zo spojenia sodíka s chloridmi. V zmäkčenej vode sa obsah sodíka zvyšuje, zatiaľ čo množstvo chloridov zostáva rovnaké. Takže aj keby sa chuť sodíka dala vnímať, bolo by možné nanajvýš povedať, že voda „obsahuje sodík“.

Stojatá voda stimuluje rast baktérií, to je jednoducho zákon prírody. Ak necháte fľašu s vodou chvíľu otvorenú, rýchlo sa z nej vyvinie skutočná živná pôda pre baktérie. V zmäkčovači vody však voda každý deň cirkuluje, čo znamená, že stojatá voda sa v ňom vyskytuje len veľmi zriedkavo. Na druhej strane však platí, že ak sa zmäkčovač vody dlhší čas nepoužíva (napríklad počas dovolenky), je vhodné prepláchnuť ho spolu s celým potrubným systémom tak, že vodu necháte niekoľko minút tiecť zo všetkých kohútikov.

V ľudskom tele sa, našťastie, nachádzajú milióny baktérií najrozmanitejších druhov, ktoré zabezpečujú, že môžeme žiť. Pitná voda obsahuje veľmi málo škodlivých baktérií a náš imunitný systém ich dokáže neutralizovať. Medzinárodní experti sú preto toho názoru, že množenie baktérií v prídavných zariadeniach na úpravu vody vôbec nie je relevantnou hrozbou pre ľudské zdravie.

Zmäkčovanie vody navyše slúži ako prevencia. Zabránením usadzovaniu vodného kameňa vo vodovodnom potrubí a bojleroch sa brzdí rast množstva nebezpečných baktérií, ako je napríklad legionella – usadeniny vápnika sú nakoniec ideálnou živnou pôdou pre tieto organizmy.

Používateľovi nič nebráni v zmäkčovaní studenej vody v bežnej domácnosti. Voda, ktorá je pitná, keď vstupuje do zmäkčovača vody, pitnou zostane, aj keď z neho vyjde. Hoci v studenej vode sa usádza menej vodného kameňa ako v teplej vode, je lepšie zmäkčiť aj studenú vodu. Už len preto, že existuje veľké množstvo domácich spotrebičov, v ktorých sa prichádzajúca studená voda ohrieva.

Prirodzene mäkká voda, ktorá sa nachádza v niektorých žulových oblastiach, je dosť agresívna a na sanitárne zariadenia niekedy môže pôsobiť korozívne. Mäkká voda by sa však nemala zamieňať so zmäkčenou („odvápnenou“) vodou, pretože sa podstatne líšia svojím minerálnym zložením. Prírodná mäkká voda obsahuje nielen málo tvrdých minerálov, ale aj málo rozpustených minerálov vo všeobecnosti, a preto môže mať vplyv na vodovodné potrubia.

Naopak, zmäkčená voda je pôvodne tvrdá voda, takže je bohatá na minerály. Zmäkčenie znižuje obsah vápnika a horčíka, čím zabraňuje usádzaniu vodného kameňa, ale nemení množstvo rozpustených minerálov. Zmäkčená voda teda nemôže byť korozívnejšia ako pred zmäkčením. Prináša výhody mäkkej vody, ale nie jej nevýhody.

Hoci sa malá zvyšková tvrdosť môže zdať pre potrubia dobrá, je nesprávne myslieť si, že „vrstva vápenca“ ponúka zaručenú ochranu pred koróziou. Predovšetkým preto, že táto vrstva vápenca nie je všade v potrubnej sieti rovnaká – niekde sa nevytvorí vôbec, inde bude príliš veľká. Existuje aj niekoľko ďalších foriem korózie, ktoré vodný kameň v skutočnosti stimuluje. K prijímaniu teda môže prebiehať pod vodným kameňom z úplne iných dôvodov, pričom ľudia si myslia, že potrubia sú úplne v poriadku.

Európske smernice o pitnej vode týkajúce sa vody určenej na ľudskú spotrebu neobsahujú žiadne odkazy na tvrdosť ani obsah vápnika či horčíka. Obsah sodíka, ktorý pri zmäkčovaní nahrádza ióny vápnika a horčíka, je v tých istých európskych smerniciach pre pitnú vodu uvedený len ako „indikačný parameter“, a preto nie je rozhodujúci pre to, či je voda pitná alebo nie.

Vodárenské spoločnosti dodávajú vodu, ktorej tvrdosť výrazne závisí od geografického a geologického pôvodu – niektoré vody sú pôvodne veľmi mäkké, iné veľmi tvrdé. V závislosti od rozpočtu alebo očakávaného komfortu môže spotrebiteľ čiastočne alebo úplne zmäkčiť vodu dodávanú vodárenskou spoločnosťou.

Pri implementácii tejto európskej smernice sa väčšina krajín v tomto bode riadila európskymi smernicami o pitnej vode. Miestne predpisy pre pitnú vodu niektorých krajín (napríklad Belgicka) uvádzajú minimálnu tvrdosť vody, ktorá sa však vzťahuje len na vodu, ktorú koncovým používateľom dodávajú vodárenské spoločnosti cez verejnú potrubnú sieť, a preto nevzťahujú na samotného koncového používateľa.

Informácie o konkrétnych nariadeniach týkajúcich sa pitnej vody v iných krajinách (mimo EÚ) nájdete v miestnej legislatíve, prípadne môžete kontaktovať špecialistu na vodu Hydro@Home vo svojej krajine.

Medzi lekármi, odborníkmi na výživu a matkami je už dlho známe, že dostatok vápnika je nevyhnutný pre dobré zdravie. Nielen pre dojčiace ženy a rastúce deti – vápnik potrebujeme počas celého života, najmä na kompenzáciu odvápňovania spôsobeného procesom starnutia.

Vápenaté soli rozpustené v pitnej vode však ľudský organizmus absorbuje len vo veľmi obmedzenej miere. Dokonca aj voda bohatá na minerály vápnika poskytuje len malú časť potreby vápnika. Vápnik absorbovaný ľudským telom sa nachádza najmä v mlieku a jeho derivátoch (maslo, syry a podobne) a v mnohých potravinových výrobkoch, ako je sušené ovocie a zelenina, čokoláda, mastné ryby a morské plody, mäso z orgánov zvierat a celozrnný chlieb.

Pokiaľ ide o prísun vápnika, voda tu hrá len vedľajšiu úlohu. V oblastiach s prirodzene mäkkou vodou sa preto v dôsledku pitnej vody nevyskytuje nedostatok vápnika.

Voda je spolu so vzduchom jedným z najdôležitejších prvkov. Zmäkčovač vody preto nie je spotrebič, na ktorý by ste po inštalácii mali zabudnúť. V praxi sa to však niekedy stáva častejšie z dôvodu automatickej prevádzky a miesta inštalácie zmäkčovača vody. Pravidelné sledovanie zmäkčovača vody je však nevyhnutné.

Je napríklad potrebné, aby koncový používateľ pravidelne do zmäkčovača vody dopĺňal regeneračnú soľ. Ak to neurobí, soľ sa v zmäkčovači vody po určitom čase minie, takže sa už zmäkčovač nedokáže regenerovať a tým pádom ani zmäkčovať vodu.

Nedostatočná pravidelná údržba zmäkčovača vody tiež môže viesť k poruche, a preto sa dôrazne odporúča, aby koncový používateľ uzavrel zmluvu o údržbe s odborníkom.